Moderná akustická gitara má 6 strún dĺžky zhruba okolo 65 cm ladených na E – A – d – g – h – e´ (f = 82 – 110 – 147 – 196 – 247 – 330). Notuje sa v husľovom kľúči o oktávu vyššie než znie a má chromatický rozsah E – e´´´, kmitočtový rozsah základných tónov je teda 82 – 1318 Hz. Dĺžka hrajúcej struny, čiže menzúra, na štandardnej akustickej gitare zvykne byť v rozsahu od 635 mm do 665 mm, u basových gitár je väčšia – okolo 840 mm.HistóriaV priebehu 19. storočia sa gitara začala vyvíjať do nástroja, ktorý je dnes nazývaný ”klasická” gitara. Nástrojárom, ktorý sa o tento vývoj najviac zaslúžil, bol Antónia de Torres. Okolo roku 1800 nahradilo na európskej gitare šesť strún pôvodných päť. Prvé šesťstrunné nástroje mali často pomerne malé telá s priečnym rebrovaním na vnútornej strane vrchnej dosky. Torres zaviedol väčší, napriek tomu rovnako ťažký korpus s vyššími lubami a vejárovité rebrovanie na spodnej časti vrchnej dosky, ktoré sa na španielskej gitare osvedčilo ako najúčinnejšie. Torresove postupy viedli k vzniku nástroja s širším tónovým rozsahom (zvlášť v basoch) a jeho poňatie gitary ako nedeliteľného celku bolo široko preberané v Španielsku a ďaleko za jeho hranicami. Torres ovplyvnil celé Španielsko aj ostatné európske štáty. Madrid sa stal centrum umenia stavby gitár. Po nejakú dobu na počiatku 20. storočia bola flamencova gitara najpopulárnejší typ španielskej gitary. Pojem klasickej gitary sa začal užívať po sérii koncertov Andrese Segovii v 20. a 30. rokoch. Od tej doby sa klasická gitara stala dominantným typom španielskej gitary. Významní nástrojári pôsobili i mimo Španielska, napr. v Nemecku a vo Francúzku.Konštrukcia akustickej gitaryZo stavebnej stránky možno gitaru rozdeliť na niekoľko dielov. Trojdielna rezonančná skrinka, nazývaná tiež korpus, sa skladá z plochej spodnej a vrchnej dosky, ktoré spájajú luby. Tvar korpusu pripomína arabskú číslicu 8. Vo vrchnej doske sa nachádza kruhový zvukový otvor, ktorý akusticky spája vnútorný priestor korpusu s vonkajším. Ďalšiu časť gitary tvorí krk, zakončený plochou, smerom dozadu mierne nahnutou hlavicou so skrutkovým ladiacim zariadením. Hmatník je plochý a podobne ako na ostatných brnkacích nástrojoch rozdelený sedlami na poltónové polohy. Ladiace kolíky zachytávajú struny na jednom konci. Odtiaľ struny prechádzajú cez mostík ponad hmatník až ku strunníku, ktorý súčasne tvorí kobylku. Niektoré typy gitár majú strunník a kobylku upevnené samostatne. Počet strún sa koncom 18. storočia ustálil na šesť s kvartovoterciovým ladením e/a/d1/g1/h1/e1. Najnižšia struna e sa do tých čias nepoužívala. Stretávame sa s akustickými gitarami :
1. z masívu – bez použitia preglejky, prevažne vysoko kvalitné nástroje
2. z polomasívu – niektoré časti sú z preglejky, nástroje sú nižšej – strednej kvality.
Elektrická gitara je brnkací strunový hudobný nástroj. Je jedným z najpoužívanejších hudobných nástrojov v súčasnej populárnej hudbe, predovšetkým v rocku a podobných štýloch.Prvou elektrickou gitarou bola „Frying pan“ (panvica), ktorú zostrojili v roku 1931 hudobník George Beauchamp a inžinier Adolph Rickenbacker. Táto gitara vychádzala z malej havajskej gitary a svojimi kvalitami ešte mala veľmi ďaleko (aj vzhľadom k stavu vtedajšej elektrotechniky) od dnes bežných nástrojov, rozbehla však vývoj takýchto gitár u rôznych výrobcov nástrojov.
Masové použitie elektrických gitár začalo v 50-tych rokoch, keď Američan Leo Fender rozbehol veľkosériovú výrobu týchto nástrojov. Dodnes sú populárne modely Telecaster (pôvodným názvom Broadcaster) a Stratocaster. V roku 1952 spoločnosť Gibson uviedla takisto dodnes vysoko cenený model, Les Paul.
Nemožno zabudnúť na ďalší faktor vývoja elektrických gitár a to gitarové zosilňovače a reprosústavy, kde dodnes hrá prvé husle spoločnosť, ktorú založil Jim Marshall. Mnohí hudobníci čoskoro prišli na to, že pri presiahnutí maximálneho rozumného výkonu vtedy ešte elektrónkových zosilňovačov vzniká skreslenie so zaujímavým zvukom. To dalo príležitosť vzniku typicky rockovému zvuku elektrických gitár. Neskôr vznikli rozmanité zapojenia efektov, ktoré umožňujú dosiahnuť nepreberné množstvo farieb zvuku.
V bývalom Česko-Slovensku bola známou značka elektrických gitár Jolana, tieto gitary spočiatku (50-te a 60-te roky) patrili medzi špičku (sú pomerne vyhľadávané medzi zberateľmi), neskôr však vplyvom reorganizácie výroby na typickú socialistickú fabriku kvalita upadla a dnes sú tieto gitary (hlavne kusy z 80-tych rokov) používané predovšetkým začínajúcimi mladými hudobníkmi, ktorí si predovšetkým z finančných dôvodov nemôžu alebo nechcú dovoliť kvalitnejšie nástroje. Asi najlepším modelom z tohto obdobia bola Jolana Diamant, ktorá bola nepríliš vernou kópiou gitary Gibson Les Paul. Konštrukcia [upraviť]
Keďže konštrukcia elektrickej gitary vychádza z gitary klasickej, má podobnú konštrukciu hmatníka (zvyčajne zosilneného tiahlom - kovovou tyčou prechádzajúcou jeho stredom) a strunovej mechaniky. Princíp vzniku tónov nie je založený na rezonancii zvuku v ozvučnici, ale na snímaní kmitania kovových strún nad elektromagnetickým snímačom.
Elektrická gitara má šesť strún ladených ako na klasickej gitare (od najnižšieho tónu - najhrubšej struny E,A,D,g,h,e), aj keď v modernej hudbe dochádza často k rôznemu preľaďovaniu v závislosti od charakteru skladby, najčastejšie k podladeniu všetkých strún o poltón. Struny sú kovové, obvykle hrubšie tri struny vinuté, tenšie tri hladké.
Dnes vyrábané elektrické gitary majú zvyčajne dva alebo viac snímačov, ktoré sa dajú prepínať a signál z nich sa dá regulovať potenciometrami hlasitosti a tónovej clony (jednoduchý dolnopriepustný filter, použitím ktorého sa dá regulovať „ostrosť“ zvuku). V zásade sa používajú dva typy snímačov:
* single-coil (s jednou cievkou na magnetickom jadre)
* humbucker (obsahuje dve cievky, menej citlivý na rušenie, má „hutnejší“ zvuk)
Okrem klasickej kobylky sa často na elektrických gitarách používa kobylka s tzv. tremolo-pákou, ktorá umožňuje plynulé naťahovanie strún, čo sa prejavuje zvyšovaním tónov. Najrozšírenejší je typ tremolo-mechaniky zvaný Floyd Rose.
Vďaka použitiu elektromagnetických snímačov elektrická gitara nepotrebuje duté telo nezanedbateľného objemu. Bolo by však chybou myslieť si, že korpus gitary nemá vplyv na zvuk. Aj preto sa elektrické gitary dodnes vyrábajú prevažne z dreva, aj keď boli isté výstrelky s konštrukciou nástrojov z plexiskla alebo hliníka.
Z elektrickej gitary bola odvodená aj elektrická basgitara.Basová gitara (tiež basgitara alebo slangovo basa) je elektricky zosilovaný strunový nástroj, na ktorý sa hrá prstami alebo brnkátkom.
Basová gitara je výzorom podobná elektrickej gitare, má však menšie telo, dlhší hmatník a väčší tónový rozsah. Zvyčajne má štyri alebo päť strún, ladené o jednu oktávu nižšie ako elektrická gitara. Obvykle má pražce, ale existujú aj bezpražcové basgitary, ktoré umožňujú lepšie použitie techník ako vibráto či glissando, používané obdobne ako pri kontrabase.
Od 50. rokov 20. storočia elektrická basgitara nahradila v populárnej hudbe kontrabas. Basgitara sa využíva v mnohých rôznych štýloch hudby - od rocku a metalu, bluesu až po jazz. Elektrická basgitara sa tiež používa ako sólový nástroj v jazze, fusion, latin, funk a v rockových štýloch. 30. roky [upraviť]
V 30. rokoch vynálezca Paul Tutmarc zo Seattlu (štát Washington), vyvinul gitarový elektrický basový nástroj, ktorý bol navrhnutý tak, aby sa na ňom hralo vodorovne. Zmena na "gitarovú formu" umožnila ľahšiu prepravu a držanie, a tak i jednoduchšie spievanie basistu.
1950-1970 [upraviť]
V 50. rokoch, Leo Fender vyvinul prvú masovo vyrábanú elektrickú basgitaru. Jeho Fender Precision Bass, predstavená v roku 1951, sa stala široko kopírovaným priemyslovým štandardom. Precision Bass (alebo "P bass") bol odvodený z jednoduchej konštrukcie dosky podobnej Telecaster s vrstevnicovou konštrukciou a kužeľovými okrajmi pre zvýšenie pohodlia. V roku 1960 bola predstavená basgitara Jazz Bass, často označovaná ako "J bass", resp. Deluxe Bass. Vizuálny rozdiel oproti Precision bol v jej "offset-waist" tele.
Basgitaristi [upraviť]
Medzi najslávnejších svetových basgitaristov patria Flea ,Paul McCartney, Geezer Butler, Cliff Burton, Dave Ellefson, Tom Araya a Jason Newsted.